Najčastejšie mýty o veternej energii
A čo sa za nimi skutočne skrýva
Keď sa hovorí o veterných elektrárňach, často sa objavujú obrazy šírené ich odporcami – o zaberaní pôdy, ničení prírody, ohrození zdravia alebo údajne vysokých nákladoch. Tieto tvrdenia však pri bližšom preskúmaní neobstoja. Radi by sme sa pozreli na šesť rozšírených mýtov a vysvetlili, čo je za nimi z pohľadu vedy a praxe.
MÝTUS 1: „Som za veternú energiu, ale som v menšine, lebo všetci ostatní ju nemajú radi."
Ide o bežný omyl, ktorý nás všetkých – najmä v diskusii o ochrane klímy – brzdí. Reprezentatívne prieskumy ukazujú, že väčšina obyvateľov Rakúska veternú energiu podporuje. Až 83 % ju považuje za jeden z najdôležitejších pilierov energetickej transformácie. 80 % ľudí podporuje výstavbu veternej turbíny mimo obce a až 88 % je za, ak už bývajú v blízkosti veterného parku.
Záver: Otvorená komunikácia často prekvapí – a čísla hovoria jasne. Dôležité je tiež zapájať sa do diskusií a verejných stretnutí.
MÝTUS 2: „Veterná energia zdražuje elektrinu / je príliš drahá."
Práve naopak. Veterná energia vytláča drahé fosílne palivá a jadrovú energiu, ktoré sú hlavnými faktormi rastu cien. Spolu so solárnou energiou patrí medzi najlacnejšie zdroje výroby elektriny. Problém je skôr v tom, že nižšie výrobné ceny sa zatiaľ nie vždy premietajú do cien pre domácnosti, keďže ich ovplyvňujú aj dane, poplatky a distribučné náklady.
Záver: Vietor nie je luxus. Je súčasťou cenovo dostupného a stabilného energetického systému.
MÝTUS 3: „Infrazvuk z veterných turbín škodí zdraviu."
Infrazvuk je len forma zvuku s veľmi nízkou frekvenciou. Podobne ako pri svetle rozlišujeme ultrafialové a infračervené žiarenie, pri zvuku hovoríme o ultrazvuku (vysoké frekvencie) a infrazvuku (nízke frekvencie).
Infrazvuk je bežnou súčasťou každodenného života a vzniká pri mnohých situáciách – napríklad pri doprave, domácich spotrebičoch, vetre, mori či lietadlách.
Medzinárodné štúdie ukazujú, že infrazvuk z veterných elektrární nie je v bežnej vzdialenosti ani počuteľný, ani merateľný a nepredstavuje zdravotné riziko.
Záver: Infrazvuk je všade okolo nás a veterné elektrárne nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo.
MÝTUS 4: „Veterné turbíny zaberajú obrovské plochy pôdy."
Veterné parky majú minimálny dopad na využitie pôdy. Aj keď turbína potrebuje pevný základ, až 99 % plochy veterného parku zostáva využiteľných pre poľnohospodárstvo alebo lesníctvo. Prístupové cesty a plochy sú väčšinou len spevnené, nie trvalo zastavané. Po demontáži turbíny sa odstráni aj jej základ.
Záver: Zaberanie pôdy je minimálne a okolie veterných elektrární je možné ďalej využívať.
MÝTUS 5: „Veterné elektrárne destabilizujú elektrickú sieť a spôsobujú blackouty."
Obnoviteľné zdroje, vrátane vetra, sú flexibilné a dokážu reagovať na aktuálnu potrebu elektriny. Tým prispievajú k stabilite siete. Naopak, tradičné zdroje ako uhlie či jadro sú menej flexibilné a vyrábajú elektrinu aj vtedy, keď ju netreba.
Ak vypadne jedna veterná turbína, sieť to takmer nepocíti. Výpadok veľkej elektrárne však môže spôsobiť výrazné výkyvy a problémy v sieti.
Záver: Obnoviteľné zdroje zvyšujú bezpečnosť dodávok a flexibilitu energetického systému.
MÝTUS 6: „Po skončení životnosti sú veterné turbíny nerecyklovateľný odpad."
V skutočnosti je dnes možné recyklovať až 90 % komponentov veterných elektrární. Mnohé turbíny sa navyše po demontáži opätovne využívajú na inom mieste.
V Rakúsku sa rotorové listy neukladajú na skládky ani nezakopávajú, ako sa často mylne tvrdí.
Záver: Veterná energia využíva zdroje efektívne a v súlade s princípmi obehového hospodárstva.
Prečo o tom hovoríme
Vo Windkraft Simonsfeld sa často stretávame s dezinformáciami, ktoré vytvárajú skreslený obraz a vedú k neopodstatneným obavám. Preto považujeme za dôležité otvorene komunikovať a prinášať realistický pohľad na veternú energiu. Chceme ukázať jej pozitívnu úlohu pre klímu, životné prostredie, ekonomiku aj spoločnosť.
Zdroj: Windkraft Simonsfeld AG (AT)