Často kladené otázky

Koľko miesta potrebuje veterná elektráreň?
Každá veterná elektráreň potrebuje základy, na ktorých bude vybudovaná. Okrem toho, síce zriedka, je potrebné za pomoci žeriava vykonávať práce týkajúce sa údržby a opráv. Preto pred každou veternou elektrárňou vybudujeme spevnenú pracovnú plochu, ktorá je vhodná na postavenie žeriava. Veterné elektrárne potrebujú plochu s rozlohou cca 4 000 metrov štvorcových.

Budujete nové cesty v oblasti veterných parkov?
Okrem toho potrebujeme prístupové komunikácie k našim veterným elektrárňam. Tam, kde je to možné, vždy využívame už existujúce cesty. Na zlepšenie zjazdnosti ciest investujeme do zvýšenia ich kvality so súhlasom ich vlastníkov. Z týchto opatrení profitujú spravidla aj miestni farmári, voľnočasoví športovci a rekreanti, pretože nachádzajú atraktívne cesty na svoje pohybové aktivity.

Pri výstavbe veternej elektrárne sa používajú dlhé konštrukčné prvky. Preto sa zákruty príjazdových komunikácií musia upraviť. Časť týchto stavebných opatrení sa po dostavbe elektrárne ponechá, časť sa odstráni.

Akú životnosť majú veterné elektrárne?
Naše prvé veterné elektrárne sme uviedli do prevádzky v roku 1998. Obe elektrárne sú stále vo výbornom technickom stave. Po 20 rokoch boli obe elektrárne podrobené technickej revízii odbornými pracovníkmi príslušných štátnych orgánov a schválené na ďalšiu prevádzku. Za niekoľko rokov bude potrebná ďalšia revízia. Sme presvedčení, že z technického hľadiska budeme môcť naše elektrárne prevádzkovať približne 30 rokov.

Čo robíte s vyradenými veternými elektrárňami?
Veterné elektrárne sú dočasné elektrárne. Elektrárne po uplynutí technickej životnosti znova demontujeme a odstránime aj betónové základy zo zeme.

Vo veterných oblastiach si pravdepodobne položíme otázku, či sa má táto lokalita naďalej využívať na výrobu elektrickej energie z vetra. Na to sú potrebné rozsiahle kontroly a povolenia štátnych orgánov. Ak dospejú ku kladnému výsledku, potom vyradené elektrárne demontujeme a v tej istej lokalite vybudujeme nové elektrárne. Moderné generácie veterných elektrární budú v budúcnosti schopné pravdepodobne ešte efektívnejšie využívať veterné podmienky. Zväčša je to tak, že s menším počtom moderných veterných elektrární na rovnakom území je možné vyrobiť viac elektrickej energie ako so starými, ktoré sa demontujú.

Bude počuť otáčanie rotorov?
Pri otáčaní listov v silnom vetre, vzniká na ich koncoch pri každom otočení charakteristický zvuk, tzv. svišťanie. Moderné veterné turbíny produkujú pri náboji rotora hladinu hluku cca 105 decibelov. Už vo vzdialenosti cca 500 metrov je intenzita hluku ani nie polovičná a dosahuje hodnotu len cca 45 decibelov. Táto hodnota zodpovedá hlasnému rozhovoru. Radi investujeme do dobrých susedských vzťahov a veterné elektrárne umiestňujeme v minimálnej vzdialenosti jeden kilometer od najbližšej obývanej budovy. Otáčanie našich rotorov bude vo vzdialenosti tisíc metrov tichšie ako šum lístia na kríkoch a stromoch v záhrade. V rámci povoľovacieho konania sa vykonajú merania hluku. Vplyv hluku posudzujú nezávislí experti štátnych orgánov.

Ako sa správajú veterné turbíny pri nízkych teplotách a námraze?
Keď je chladno a vlhko, môžu sa na lopatkách rotora veternej turbíny vytvoriť vrstvičky ľadu. Moderné elektrárne sú vybavené elektronickými snímačmi na detegovanie námrazy. Veterná elektráreň sa pri zaregistrovaní námrazy automaticky vypne. Keď teplota znova stúpne a ľad sa roztopí, zariadenie sa opätovne uvedie do činnosti.

Ako vplývajú veterné elektrárne na bezpečnosť leteckej dopravy?
Letecká doprava prebieha v letových výškach nad veternými elektrárňami. Napriek tomu vysielajú veterné elektrárne v noci a za zlej viditeľnosti červené prerušované svetelné signály. Na tento účel sa na streche strojovne nainštalujú červené prerušované svetlá. Slúžia leteckej doprave na orientáciu a zvýšenie bezpečnosti.

Aký vplyv majú veterné elektrárne na vtáctvo?
Žiaľ, kolízie vtákov s veternými elektrárňami sa nedajú vylúčiť. Najmä mladé vtáky nedokážu často správne odhadnúť vysoké prekážky. Štúdie preukázali, že v poľnohospodársky obhospodarovaných oblastiach dochádza ročne k trom až štyrom kolíziám. To zodpovedá približne ročnému úlovku jednej lenivej domácej mačky.

Aj keď dochádza len k malému počtu kolízií, považujeme ochranu vtáctva pri projektovaní veterných parkov za dôležitú: Poverujeme expertov, aby preskúmali vplyv na domáce a sťahovavé vtáctvo na predmetnom území. V prírodných rezerváciách a v chránených vtáčích územiach veterné elektrárne nebudujeme. Vďaka starostlivému výberu lokality sa dajú vplyvy na prirodzené prostredie a migračné oblasti vtáctva značne zredukovať. Pri všetkých projektoch veterných elektrární vykonávame rozsiahle štúdie regionálnej populácie vtáctva a netopierov. Dôležité je aj správanie sťahovavého vtáctva na jar a jeseň. Stavba veternej elektrárne bude povolená len v prípade, ak tieto analýzy a výskumy dospejú ku kladným výsledkom.

Má veterná elektráreň vplyv na divožijúce zvieratá?
Trojročná štúdia Inštitútu pre výskum divožijúcich zvierat na Vysokej škole veterinárnej v Hannoveri nezistila negatívny vplyv veterných elektrární na živočíšne druhy, ako je srnčia zver, líška hrdzavá, zajac poľný alebo jarabica poľná. Vo fáze výstavby sa divožijúce zvieratá rušnému stavenisku zväčša vyhýbajú. Po dokončení stavby si zvieratá po krátkom čase na elektráreň zvyknú. Ani väčšina poľovníkov nepovažuje veterné elektrárne za závažný zdroj rušenia drobnej lovnej zveri.